Poradňa
Daňový bonus na zaplatené úroky pri SZČO (kritérium príjmov)
Priznanie nároku na daňový bonus je od účinnosti zákona č.279/2017 Z.z., podmienené splnením podmienok podľa §33a zákona o dani z príjmov.
V prípade SZČO je kľúčovou úpravou §33a, odsek 1, písmeno b): z ktorej vyplýva otázka (zjednodušená): posudzuje sa príjem pre potreby určenia existencie nároku na daňový bonus pred alebo po zdaniteľných výdavkoch.
Podstatné ustanovenia zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov: §33a), ods. 1, písm. b) v spojení s §2, písmeno c) a písmeno j), § 4, a §6,
§2 písmeno c):
príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
§2 písmeno j)
základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,
§33a, odsek 1), písmeno b)
priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie,57a) najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie;57a) priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.
Dikcia §33a, ods. 1, písmeno b) môže byť za určitých okolností mätúca. V prípade SZČO, ktorého činnosť je maloobchod vzniká situácia, pri ktorej je priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov de facto priemerom obratu (za obdobie, bližšie určené v ďalšom texte ustanovenia). Takýmto výkladom by sme nelogicky diskvalifikovali časť SZČO z možnosti uplatniť si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.
Dôležitým je preto pokračovanie ustanovenia: „ktoré sú súčasťou základu dane“. Príjmy sa súčasťou základu dane stávajú až vtedy, keď sa, zjednodušene povedané, od príjmov odpočítajú výdavky (úprava §2 písmeno j)). Pre náš prípad to potom znamená, že za rozhodujúci je potom potrebné považovať základ dane za určené obdobie (príjem za určené obdobie ak sa z neho odvádza daň).
K problematike sú zverejnené dva texty od Finančnej správy Slovenskej republiky, vysvetlenie k §33a, ods. 1, písmeno b) neobsahujú.
https://bit.ly/3af1uQd
https://bit.ly/2TwaACj Filip Torma
V prípade SZČO je kľúčovou úpravou §33a, odsek 1, písmeno b): z ktorej vyplýva otázka (zjednodušená): posudzuje sa príjem pre potreby určenia existencie nároku na daňový bonus pred alebo po zdaniteľných výdavkoch.
Podstatné ustanovenia zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov: §33a), ods. 1, písm. b) v spojení s §2, písmeno c) a písmeno j), § 4, a §6,
§2 písmeno c):
príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
§2 písmeno j)
základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,
§33a, odsek 1), písmeno b)
priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie,57a) najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie;57a) priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.
Dikcia §33a, ods. 1, písmeno b) môže byť za určitých okolností mätúca. V prípade SZČO, ktorého činnosť je maloobchod vzniká situácia, pri ktorej je priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov de facto priemerom obratu (za obdobie, bližšie určené v ďalšom texte ustanovenia). Takýmto výkladom by sme nelogicky diskvalifikovali časť SZČO z možnosti uplatniť si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.
Dôležitým je preto pokračovanie ustanovenia: „ktoré sú súčasťou základu dane“. Príjmy sa súčasťou základu dane stávajú až vtedy, keď sa, zjednodušene povedané, od príjmov odpočítajú výdavky (úprava §2 písmeno j)). Pre náš prípad to potom znamená, že za rozhodujúci je potom potrebné považovať základ dane za určené obdobie (príjem za určené obdobie ak sa z neho odvádza daň).
K problematike sú zverejnené dva texty od Finančnej správy Slovenskej republiky, vysvetlenie k §33a, ods. 1, písmeno b) neobsahujú.
https://bit.ly/3af1uQd
https://bit.ly/2TwaACj Filip Torma